Budova starej evanjelickej fary je spojená s pôsobením Karola Štúra vo funkcii evanjelického kňaza v Modre v rokoch 1846-1851. V máji 1848 tu našiel útočisko jeho brat Ľudovít Štúr, ktorý sa tu ukrýval pred zatykačom, ktorý na neho vydala uhorská vláda.

Jednopodlažná klasicistická stavba s pôdorysom v tvare L postavená koncom 19. storočia. Ako farár a neskorší biskup západného dištriktu slovenskej evanjelickej cirkvi tu pôsobil v rokoch 1907 – 1927 Samuel Zoch. Stál pri zrode Československej republiky roku 1918.

Na fare v Modre skoncipoval základný text Martinskej deklarácie, ktorým sa slovenskí politici prihlásili k novému štátu. Samuel Zoch bol aj prvým bratislavským županom. Po ňom je pomenované známe rekreačné zariadenie na Piesku – Zochova chata. V rokoch 1928 – 1933 na modranskej fare pôsobil aj generálny biskup slovenskej evanjelickej cirkvi Dušan Fajnor. Ako mladý evanjelický kaplán tu v rokoch 1911 – 1912 pôsobil spisovateľ Martin Rázus.

Kláštor slúžiaci na výchovu rímskokatolíckych dievčat dal postaviť roku 1901 mestský opát Ľudovít Erney. Trnavské uršulínky tu roku 1903 založili Kláštor Rádu sv. Uršule. Jej personál viedol ľudovú školu, detskú opatrovňu, dievčenskú meštiansku školu a internát.

Kláštor bol roku 1950 skonfiškovaný štátom a roku 1951 boli sestry násilne odvezené do textilnej továrne v Hanušoviciach. Kláštor bol následne premenovaný na „charitný domov“, k jeho zrušeniu došlo v septembri 1952 a sestry boli prevezené do Jasova. Uršulínky sa do svojho kláštora vrátili až po roku 1990.

Rímskokatolícka kaplnka sv. Michala bola postavená v Modre – Kráľovej roku 1863.

Baroková rotundová stavba z r. 1760. Bola situovaná pri dnes už neexistujúcej Dolnej bráne a v blízkosti dnešnej katolíckej fary, ktorej slúžila na vykonávanie krstu. Kaplnka je vystavaná z tehál, jej kupolovitú strechu uzatvára malá vežička v tvare lucerny.

Baroková kaplnka z polovice 18. storočia je samostatnou drobnou stavbou situovanou na juhovýchodnom konci mesta.

Svojím výrazom dokladá spätosť s ľudovým cítením, má zaujímavý stupňovitý štít priečelia.

Základný kameň evanjelického a. v. kostola na Kráľovej bol položený roku 1868, napriek mnohým prekážkam bol kostol dostavaný roku 1875.

Budova kostola je postavená v historizujúcom slohu s prvkami románskeho slohu.

Postavený roku 1866 v klasicistickom slohu na mieste svojho staršieho predchodcu postaveného v rokoch 1696 – 1715. Vnútorný priestor kostola je trojloďový so svätyňou. Veža je stupňovitá, ukončuje ju malá vežička so strieškou, na vrchole s latinským krížom. Bočné časti kostola sú emporami členené na dve etáže, na zadnej empore je umiestnený organ.

Bol postavený vedľa nemeckého evanjelického kostola v rokoch 1825-1835 na mieste staršieho kostola pochádzajúceho z roku 1715. Kostol pôvodne nemal vežu, tú pristavali až roku 1866. Z pôvodného kostola sa zachovala kamenná krstiteľnica. Fasády kostola majú neorománsky výraz, nad zvonovými otvormi veže sú situované vežové hodiny.

Postavený bol v rokoch 1873 - 1876 nemeckými kolonistami na mieste pôvodného gotického kostola sv. Barbory zo 14. storočia.

Jeho súčasťou je aj mestská veža, postavená pred rokom 1632, ktorá pôvodne stála pred kostolíkom v blízkosti radnice. V architektonickom výraze kostol sv. Štefana kráľa prezentuje historizmus.

Najstaršia sakrálna pamiatka Modry, ktorej počiatky siahajú do románskeho obdobia v 13. storočí. Kostol prešiel viacerými stavebnými úpravami v 17. a 18. storočí. Interiéru dominuje výzdoba v barokovom slohu, nedávno boli objavené jeho ranogotické nástenné maľby. V pôvodnom opevnení kostola je zabudovaná renesančná zvonica zo 17. storočia.

Kamenná studňa so sochou svätého Floriána z konca 18. storočia bola pôvodne umiestnená na námestí v Modre oproti budovy dnešnej Slovenskej sporiteľne. V súčasnosti je situovaná do parčíka na Námestí slobody pred budovou Gymnázia Karola Štúra v Modre. Svätý Florián je patrónom hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež je ochrancom pred neúrodou a búrkami.

Pôvodný panský mlyn z konca 16. storočia prestaval začiatkom 20. storočia rytier Arthur Polzer na letný lovecký pseudorenesančný kaštieľ s rozsiahlou okrasnou záhradou.

Od roku 1922 v ňom sídlila vinársko-ovocinárska škola a momentálne je kaštieľ majetkom Bratislavského samosprávneho kraja v správe Malokarpatského osvetového strediska.

Povýšením Modry na slobodné kráľovské mesto roku 1607 dosiahla Modra najvyšší stupeň mestskej správy, z čoho vyplynula pre jej mešťanov povinnosť zriadiť reprezentačnú budovu radnice.

O jej postavení nie sú známe bližšie informácie, dá sa však predpokladať, že vznikla rozšírením alebo prebudovaním obytného domu, pričom vznikol komplex renesančnej radnice a ďalších stavieb okolo nádvoria. Najrozsiahlejšia prestavba radnice bola v rokoch 1830-1837 a v 60-tych a 70-tych rokoch 20. storočia. V suteréne pivnice sú pôvodné pivnice na víno, ktoré mešťania odovzdávali ako povinnú mestskú daň.

Horná brána predstavuje významnú dominantu historického jadra Modry. Je to jediná zachovaná pôvodná mestská brána postavená v rokoch 1610-1646.

Ako súčasť mestského opevnenia chránila a umožňovala vstup do mesta zo severného predmestia. Klenutý prejazd v prízemí chránila vodná priekopa, padací most a strieľne. Na jej čelnej stene je osadený reliéfny erb Modry s latinským nápisom, úryvkom zo 127. žalmu: „Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia.“ Od roku 1988 je Horná brána v správe Múzea Ľudovíta Štúra.