Vinohrady. To podstatné, čo máme.
Staráme sa, vysádzame a chránime.
Najskôr naše vinohradníctvo postihla ničívá fyloxéra, potom pliaga komunizmu. Dnes ohrozujú naše vinohrady zver a choroby.
Fyloxéra viničová
Zdroj: Wikipedia.com
Koncom 19. storočia zasiahla vinohrady pod Malými Karpatmi pohroma, akú dovtedy nikto nepoznal – filoxéra viničová. Tento drobný škodca pôvodom z Ameriky napádal korene viniča a v priebehu niekoľkých rokov dokázal zničiť celé vinice.
Tradičné odrody, ktoré boli s Modrou spojené po stáročia, mizli jedna za druhou. Mnohé vinohrady zostali opustené a podoba krajiny sa dramaticky zmenila.
Riešením sa stalo štepenie európskeho viniča na americké podpníky, ktoré voči filoxére odolávali. Tento krok zachránil vinohradníctvo v Modre aj na celom Slovensku, no zároveň navždy ukončil éru pôvodného, na vlastných koreňoch rastúceho viniča.
Dodnes je filoxéra pripomienkou toho, aká krehká je rovnováha medzi človekom, pôdou a prírodou – a aké dôležité je chrániť to, čo máme.
Obdobie neslobody
Počas minulého storočia sa zásahmi do poľnohospodárskej pôdy – vyvlastňovaním, združstevňovaním či rozsiahlym terasovaním, ktoré bolo vedené naprieč pôvodným parcelám – narušil prirodzený vzťah obyvateľov k pôde. Mnohé vinohrady boli rozorané a už nikdy neobnovené, čím sa trvalo zmenil charakter krajiny pod Malými Karpatmi.
Rozdrobenosť pôdneho fondu a množstvo vlastníkov dnes bráni jednoduchému návratu k pôvodnej krajine. Mnohé parcely zostávajú nevyužité a vinice, ktoré ešte donedávna dávali úrodu, pustnú.
Aj preto je naším cieľom vrátiť vinohradníctvu v Modre jeho miesto a nadviazať na generácie, ktoré mu dali tvár. Veríme, že spoločnými silami dokážeme obnoviť nielen vinohrady, ale aj vzťah ľudí k pôde, ktorá je základom nášho mesta i kultúry.
Výsledkom sú pustáky. A čo spôsobujú?
Travlé ohrozenie budúcnosti vinohradníctva. Plazivo sa rozširujúci zdroj chorôb a zveri, ktorá ničí výsledky našej práce a je mrzkou ranou na výzore nášho vinohradníckeho chotára.
Pusták nie je romantickou divočinou. Pusták je priamym ohrozením dlhodobej schopnosti obyvateľou malokarpatského regiónu prežiť. Pustáky v rukách štátu, mesta či známych aj neznámych vlastníkov - v každom prípade sú ohrozením histórie aj budúcnosti.
-
Neudržiavané a pustnúce vinohrady sú nielen smutným obrazom krajiny, ale aj zdrojom nebezpečenstva pre celé vinohradnícke okolie. V takýchto porastoch sa nekontrolovane šíria hubové choroby ako peronospóra, múčnatka či botrytída, ktoré dokážu napadnúť aj starostlivo ošetrované vinice v susedstve.
Problémom sú aj rôzni škodcovia a buriny, ktoré sa v opustených vinohradoch rýchlo rozmnožujú. Bez pravidelného obrábania sa tieto plochy stávajú ohniskom chorôb a oslabujú snahu vinohradníkov, ktorí do svojej pôdy a rastlín vkladajú množstvo práce.
Takto zanedbané parcely sú živou pripomienkou, že vinohrad potrebuje stálu starostlivosť a že iba spoločnou zodpovednosťou vieme ochrániť zdravie viníc v celom regióne.
-
Opustené vinohrady sa stávajú útočiskom aj pre vtáky – najmä pre škorce, ktoré sa v jesennom období zhlukujú do obrovských kŕdľov. Skryté v neudržiavaných porastoch čakajú na chvíľu, kedy môžu hromadne napadnúť úrodu v okolitých viniciach.
Pre vinohradníkov je to veľká hrozba – plody, ktoré celý rok starostlivo pestujú, môžu byť v priebehu niekoľkých dní či dokonca hodín výrazne poškodené alebo zničené. Straty na hrozne sú neraz také rozsiahle, že ohrozujú celú úrodu a výslednú kvalitu vína.
Často sa zdá, že postačí nasadiť akustické delá a vtáky sa vyplašia. Realita je však iná – škorce si na tieto zvuky rýchlo zvyknú a účinnosť je minimálna. Spoľahlivá ochrana si vyžaduje náročné a nákladné riešenia, ktoré si nie každý vinohradník môže dovoliť.
Škorce nám pripomínajú, že pustnúce vinohrady nepredstavujú len estetický problém, ale aj priamu hrozbu pre tých, ktorí o vinice ešte stále s láskou a námahou bojujú.
-
Opustené vinohrady nepriťahujú len choroby či vtáky, ale aj zver, ktorá sa sem sťahuje z lesov. Pre diviaky či daniele sú takéto miesta ideálnym útočiskom – poskytujú im pokoj, úkryt aj dostatok potravy. Bohužiaľ, tou potravou je často priamo úroda vinohradníkov.
Brániť sa proti zveri je nesmierne náročné. Oplotenie vinohradov je veľmi drahé a v prípade raticovej zveri s veľkými parohmi alebo silných diviakov býva aj tak len obmedzene účinné. Diviaky navyše ničia vinohradnícku pôdu – ryjú v nej, poškodzujú korene viniča a tým spôsobujú škody, ktoré sa nedajú rýchlo napraviť. Raticová zver zase ničí pletivá, oberá hrozno a ničí celé porasty.
Zver v pustých vinohradoch tak nie je len otázkou prírody, ale priamym rizikom pre každého, kto sa snaží vinohrady udržiavať a zachovať ich pre budúcnosť.
-
Opustené vinohrady sú ideálnym priestorom aj pre invázne druhy rastlín, ako je napríklad krídlatka japonská. Tie sa v pustých porastoch rýchlo šíria, vytláčajú pôvodnú vegetáciu a menia charakter krajiny. Ich odstraňovanie je náročné a nákladné, preto je prevencia a starostlivosť o vinohrad vždy tou najlepšou ochranou.
Pustý vinohrad - HROZBA pre všetkých.
O vinohrad sa treba starať – vlastníctvo pôdy je záväzok – voči krajine, tradícii aj budúcim generáciám.
Ak nemáte možnosť alebo záujem udržiavať svoj vinohrad, otvorte priestor tým, ktorí to dokážu. Mladí vinári hľadajú pôdu, aby mohli pokračovať v tradícii. Jedno je isté – z vinohradov nikdy nebudú stavebné pozemky.
Zlaté žltnutie viniča
Pliaga menom Grapevine Flavescence Doreé Phytoplasma. A jej prenášač Scaphoideus Titanus. Možno to bude koniec Vína z Modry.
-
Úplne všetkých vinohradníkov. Áno, aj tých s jedným koreňom viniča! Choroba nepozná hranice pozemkov – čo postihne jedno vinohradnícke pole, ohrozuje aj susedné vinice. Susedia sme v tom všetci spolu, a preto je dôležité, aby každý vinohradník dodržiaval opatrenia a sledoval zdravie svojich viničných koreňov. Spoločnými silami môžeme minimalizovať šírenie a ochrániť úrodu i tradíciu modranských viníc.
-
Zlaté žltnutie viniča (Grapevine Flavescence Dorée) je závažná bakteriálna choroba viniča, ktorá napáda cievny systém rastliny. Infikovaný koreň nedokáže zásobovať listy a strapce dostatočnou vodou a živinami, čo spôsobuje typické žltnutie listov, zakrpatenie hroznových strapcov a postupné odumieranie viniča.
Choroba sa šíri hlavne prostredníctvom malého cícavého hmyzu, prenášača Scaphoideus titanus, a môže sa rýchlo šíriť medzi susednými vinicami. Ak sa nezastaví, ohrozuje nielen úrodu, ale aj celé vinohradnícke porasty a tradíciu modranského vinohradníctva.
Prevencia a včasná kontrola sú kľúčové – každý vinohradník má zodpovednosť chrániť svoje vinice aj susedov, aby sa choroba nerozšírila.
-
Zlaté žltnutie viniča narúša cievny systém rastlín, čo vedie k žltnutiu listov, zakrpateniu strapcov a postupnému odumieraniu koreňov. Postihnuté rastliny nemôžu správne prijímať vodu a živiny, takže úroda je výrazne znížená alebo úplne stratená.
Choroba sa rýchlo šíri medzi susednými vinicami prostredníctvom cícavého hmyzu – prenášača Scaphoideus titanus, a preto môže ohroziť celé vinohradnícke oblasti, nielen jednotlivé porasty. Včasná identifikácia a kontrola sú preto kľúčové pre ochranu úrody, zachovanie viníc a tradície modranského vinohradníctva.
-
Zlaté žltnutie viniča sa nešíri samé od seba – jeho hlavný prenášač je drobný cícavý hmyz Scaphoideus titanus. Tento hmyz sa živí miazgou rastlín a pri prenose choroby dokáže infikovať zdravé viniče.
Okrem hmyzu môže byť šírenie podporené aj pohybom infikovaného rastlinného materiálu – napríklad výhonkov či koreňov medzi vinicami. Preto je dôležité, aby každý vinohradník dodržiaval pravidlá ochrany a spolupracoval so susedmi. Choroba totiž nepozná hranice pozemkov a rýchlo ohrozuje celé vinohradnícke oblasti.
-
Úplne všetkých a to vrátane PIWI odrôd. PIWI odrody sú odrody viniča, ktoré sú odolné voči hubovým chorobám, ako je pleseň, a často aj voči mrazu. Patría sem napríklad odordy Hibernal, Savilon či Solaris.
-
Ak sa Zlaté žltnutie viniča nezastaví, choroba sa rýchlo rozšíri medzi susednými vinicami a môže zničiť celé vinohradnícke porasty. Postihnuté rastliny postupne odumierajú, úroda sa dramaticky znižuje a kvalita vína sa zhoršuje.
Dlhodobé šírenie choroby ohrozuje tradičné odrody, vinársku kultúru a celú modranskú vinohradnícku krajinu. Každý vinohradník má preto zodpovednosť nielen za svoje vinice, ale aj za ochranu susedných porastov – spoločne môžeme minimalizovať škody a zachovať budúcnosť modranského vinohradníctva.
-
Príznaky sa vyvíjajú predovšetkým v lete (okolo júla). V závislosti od odrody nastáva počas tohto obdobia žltnutie (pri bielych odrodách viniča) alebo červenanie (pri modrých odrodách viniča) listov na častiach, ktoré sú najviac vystavené slnečnému žiareniu. Okraje listov viniča sa stáčajú smerom nadol, pričom sú typicky kovovo lesklé aj krehké. Medzižilové oblasti listov sa môžu stať nekrotickými. Výhonky sa ohýbajú a vykazujú neúplnú lignifikáciu. Čiže výhonky vykazujú známky zlého vyzrievania, pričom sa striedajú zelené a zdrevenatené časti. Niekedy je možné vidieť čierne pľuzgieriky v pozdĺžnych radoch pozdĺž výhonku. Neskôr sa objavia krémovo sfarbené škvrny pozdĺž hlavných žíl. Pri neskorších infekciách sú strapce nepravidelné a bobule scvrknuté. Majú výrazne nižšiu cukornatosť a vyššiu kyslosť v porovnaní so zdravým hroznom. Výhonky počas zimy tmavnú a odumierajú.
Na listovej čepeli pozorujeme farebné škvrny ktoré sa postupne zväčšujú až nakoniec splývajú. Škvrny sú nepravidelné alebo ohraničené žilkami od zelených častí. Vyzrievanie letorastov je nerovnomerné, keď na povrchu sa objavujú tmavo sfarbené škvrny. Aj internódiá letorastov môžu byť skrátené.
-
Vykonávať dennú kontrolu vinohradov
Hlásiť každé podozrenie na výskyt na email ochrana@uksup.sk (ÚKSUP - Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky)
Umožniť prístup k vinohradu inšpektorom z ÚKSÚP
Likvidovať všetky príznakové krypálením
Monitorovať výskyt cikád viničových (Scaphoideus titanus), ktoré chorobu prenášajú, doskami na monitoring a signalizáciu náletu škodlivého hmyzu
Chemická chrániť insekticídmi proti cikádam viničovým (Scaphoideus titanus)
Páliť zvyšky viničia po reze viniča v jarnom období, ale aj po snímaní vinohradov po ich vysušení v letnom období
Opätovne vysádzať vinič najskôr po 2 rokoch
Všetky viničové sadenice musia byť označené rastlinným pasom
Vzájomná sa medzi vinohradníkmi informovať
-
-
Item descriptionZlaté žltnutie viniča sa môže šíriť rýchlo a nenápadne, často zo susednej vinice na vašu ešte predtým zdravú. Hlavným prenášačom je drobný cícavý hmyz Scaphoideus titanus, ktorý dokáže infikovať viacero rastlín v priebehu jednej sezóny.
Rýchlosť šírenia závisí aj od hustoty viníc a blízkosti infikovaných porastov – čím viac susedných viníc je chorých, tým väčšie je riziko, že sa choroba dostane aj k vám. Preto je včasná kontrola a spolupráca medzi vinohradníkmi kľúčová na minimalizovanie rizika a ochranu úrody.
Vzájomne si pomáhame
Naša spolupráca s Poľovníckym združením Modra – Pole a Mestom Modra výrazne pomáha pri ochrane vinohradov pred škodcami a zverou. Spoločne dokážeme obmedziť škody spôsobené škorcami, diviakmi či danielmi a chrániť tak úrodu a tradičné vinice Modry.
