Raticová zver vo vinohradoch – boj, ktorý prehrávame

Vinohrady v Malých Karpartoch a v našej Modre nezažívajú jednoduché časy. Okrem klimatických zmien, chorôb viniča či vysokých nákladov na pestovanie sa vinári denne stretávajú s nepriateľom, proti ktorému je boj takmer beznádejný – raticová zver. Daniele, jelene či diviaky, ktoré kedysi patrili do hĺbky karpatských lesov, sa dnes presťahovali priamo medzi rady viniča.

Zo zelených lesov do pustých vinohradov

Dlhé desaťročia boli prirodzeným domovom tejto zveri husté lesy Malých Karpát. No dnes je situácia iná – rozsiahle pustáky prerastené nepreniknuteľnou džungľou divokých šípových krov, ktoré vznikli na miestach bývalých vinohradov a polí, sa stali ich novým domovom. Bez obhospodarovania, bez ľudí, bez ochrany – ideálne útočisko pre stáda danielov či diviakov.

Odtiaľ je už len krok do udržiavaných vinohradov, kde ich čaká bohatý stôl – mladé výhonky, hrozno či rozryté medziradia. A keďže zver je stále viac a viac, tlak na vinohrady narastá.

Ploty? Nákladné a neúčinné riešenie

Vinári skúšajú cestu ochrany pred zbverou aj pomocou plotov. No realita je neúprosná – stavba oplotenia je extrémne drahá a opakované opravy po nájazdoch diviakov sú pre jednotlivcov neúnosné. Rozdrobenosť pôdy, nezáujem vlastníkov pustákov a neznámy vlastníci znemožňujú efektívne kolektívnejšie oplotenie vinohradov. . Tam, kde si vinár dovolí investovať tisíce eur do oplotenia, často po pár mesiacoch vidí, ako zver plot prerazí alebo podhrabe. A boj začína odznova.

Oplocovanie hranice lesa či samotných vinohradov je extrémne nákladné a neúčinné

Obrovské škody na úrode

Každý rok miznú vo vinohradoch hektolitre budúceho vína ešte predtým, než ho vinár stihne spracovať. Zver nepozná hranice – láme kmienky, obhrýza mladé výhonky, ničí hrozno, ryje do pôdy a ničí celé rady viniča. Škody sa nerátajú len v eurách, ale aj v rokoch práce, ktoré vinár vkladal do viniča.

Spolupráca s poľovníkmi – riešenie, ktoré už nestačí

Vinári z vinohradníckeho združenia Víno z Modry™ úzko a dlhodobo spolupracujú s poľovníkmi z Poľovníckeho združenia Modra Pole, ktoré pomáha s monitoringom aj reguláciou stavu zveri prostredníctvom odstrelu. No otvorene – odstrel v dnešnej situácii jednoducho nestačí. Množstvá zveri, ktoré sa z lesov presťahovali do pustákov a vinohradov, sú také veľké, že by nestačili ani dlhodobé a intenzívne zásahy.

Spolupráca s poľovným združením je úzka a dlhodobá, pretože chápu našim problémom

Skutočné riešenie: zbaviť sa pustákov

Ak chceme, aby naše vinohrady prežili, nestačí opravovať ploty ani sa spoliehať na poľovníkov. Jediná cesta je odstrániť pustáky – zanedbané, opustené plochy, ktoré sa stali rajom pre zver. Pokiaľ budú tieto plochy existovať, zver sa bude množiť a vracať. Je potrebné, aby sa k tomuto problému postavili čelom nielen vinári, ale aj samosprávy, štát a vlastníci pôdy. O vinohrad sa treba starať – vlastníctvo pôdy je záväzok – voči krajine, tradícii aj budúcim generáciám.

Ak nemáte možnosť alebo záujem udržiavať svoj vinohrad, otvorte priestor tým, ktorí to dokážu. Mladí vinári hľadajú pôdu, aby mohli pokračovať v tradícii. Jedno je isté – z vinohradov nikdy nebudú stavebné pozemky.

Boj, ktorý sa netýka len vinárov

Možno sa zdá, že ide o problém pár vinárskych rodín. Pravda je však iná – tento boj je o budúcnosti našich viníc, našej krajiny a našej tradície. Modra a Malé Karpaty sú historicky späté s vinohradníctvom a vinárstvom. Ak dovolíme, aby vinohrady mizli pod nájazdmi zveri, stratíme nielen úrodu, ale aj kus kultúrneho dedičstva.