Škorce – nenásytní a chránení konzumenti hrozna

Škorec obyčajný (Sturnus vulgaris) patrí medzi chránené vtáky našej prírody. V prirodzenom prostredí je užitočný – žerie hmyz a zohráva dôležitú ekologickú úlohu. Lenže v období dozrievania hrozna sa mení na neúprosného súpera vinárov. Do vinohradov prilieta v obrovských kŕdľoch čítajúcich stovky až tisíce jedincov a za pár hodín dokáže spôsobiť škody, ktoré vinár pociťuje celý rok.

Škorec obyčajný - chránený a nenásytný

Ako škorce útočia a prečo sú tak agresívne

Škorce si vyberajú strapce s dozretým sladkým hroznom. Nezjedia však celý strapec, ale každá bobuľa, ktorú narušia, sa stáva zdrojom plesní a hniloby. Vinohrad tak po nálete nevyzerá ako zberané miesto, ale ako spúšť – popadané bobule, obďobané strapce, porušené šupky a všade prítomný neporiadok.

Ich agresivita spočíva v tom, že útočia kolektívne. Ak sa na vinohrad spustí kŕdeľ, neodíde po minúte – dokáže hodiny systematicky prelietavať z radu na rad. Kŕdeľ sa správa takmer ako „živý organizmus“: zatiaľ čo časť vtákov útočí, druhá odpočíva na drôtoch či stromoch v okolí, a po chvíli sa vystriedajú.

Prečo nefungujú klasické plašiče

Vinári sa dlhé roky spoliehali na rôzne spôsoby plašenia – zvukové delá, blikajúce svetlá, lesklé pásky či makety dravcov. Žiaľ, škorce sú extrémne inteligentné a rýchlo si zvyknú. Čo ich vystraší prvý deň, na druhý už ignorujú. Po pár dňoch sa pohybujú pomedzi plašiče ako by tam ani neboli. V mnohých prípadoch tak zostávajú vinárovi len vysoké náklady a nulová ochrana.

Nové možnosti ochrany – spolupráce aj výstrely

Keďže je škorec chránený, možnosti ochrany boli dlhé roky obmedzené. Situácia sa konečne zmenila a aktuálne boli vydané nariadenia umožňujúce za prísnych podmienok plašiť škorce aj výstrelmi. Práve na tom je založená spolupráca nášho združenia s Poľovníckym združením Modra Pole.

V najohrozenejších lokalitách Modry – od Šnáudu, cez Noviny až po Fertále – prebieha počas dozrievania hrozna nepretržitý monitoring. Poľovníci sú prítomní vo vinohradoch denne, cez pracovný týždeň aj cez víkendy, a zasahujú v prípade masívnych náletov kŕdľov.

Spolupráca s poľovným združením je úzka a dlhodobá, pretože chápu našim problémom

Možnosti ochrany – čo funguje a čo nie

Okrem výstrelov existujú aj ďalšie formy obrany:

  • Sieťovanie vinohradov – najúčinnejšie, ale veľmi nákladné a technicky náročné na veľkých plochách.

  • Elektronické plašiče s premenlivými zvukmi – o niečo lepšie než klasické delá, keďže vtáky si ťažšie zvyknú.

  • Kolektívne riešenia – koordinované monitorovanie a plašenie vo väčšom území, ako to robíme v spolupráci s poľovníckym združením.

Ani tieto metódy však nezaručia úplnú ochranu. Kŕdle sú mobilné a vždy si nájdu slabé miesto. Preto je dôležitá vytrvalosť, každodenný dohľad a kombinácia viacerých nástrojov.

Realita boja so škorcami

Napriek legislatívnym zmenám a koordinovanej ochrane ostáva boj so škorcami nesmierne náročný. Každý zásah musí byť riadne zdokumentovaný, aby neprišlo k porušeniu zákona. Účinnosť výstrelov je obmedzená a kŕdle sa často po krátkom čase vrátia späť. Ochrana si vyžaduje nepretržitú pozornosť, ľudskú silu aj financie.

A predovšetkým – je potrebné neustále verejnosti vysvetľovať, že nejde o represiu či potláčanie chráneného druhu. Cieľom je iba ochrániť vinohrady pred stratami, ktoré by inak znamenali zničenú úrodu a ohrozenie celej vinárskej tradície v Modre.

Previous
Previous

Hamrštíl

Next
Next

Raticová zver vo vinohradoch – boj, ktorý prehrávame