Choroby viniča – neustála hrozba aj z pustákov
Vinič je rastlina, ktorá prináša radosť, krásu a hodnotu. No zároveň je nesmierne zraniteľná. Stačí pár daždivých dní, zanedbaná starostlivosť či nepriaznivý sused a choroby sa dokážu rozšíriť rýchlejšie, než si vinár stihne všimnúť prvé príznaky.
Tradičné choroby, ktoré pozná každý vinohradník
Peronospóra (Plasmopara viticola) – najväčší strašiak. Stačí teplé a vlhké počasie a na listoch sa objavujú typické olejové škvrny. Ak sa nepodchytí včas, dokáže zničiť celú úrodu, lebo bobule predčasne opadávajú.
Múčnatka (Uncinula necator) – obľubuje teplo a suchšie podmienky. Bobule sa pokrývajú belavým povlakom, hrozno stráca kvalitu a stáva sa nepoužiteľným.
Botrytída – sivá hniloba (Botrytis cinerea) – najmä v období pred zberom dokáže narobiť obrovské škody. Zdravé bobule sa menia na sivohnedú kašu.
Tieto tri choroby sprevádzajú vinohradníkov celé generácie – no ich intenzita sa mení.
Ako klíma mení charakter chorôb
Posledné roky prinášajú extrémne výkyvy počasia: dlhotrvajúce dažde, následne horúčavy, potom sucho a znova prudké búrky. Tento „klimatický chaos“ vytvára ideálne podmienky pre choroby.
Peronospóra sa objavuje častejšie a vo väčšej sile.
Múčnatka preniká aj do polôh, kde predtým nebývala taká výrazná.
Botrytída sa rozvíja skôr a jej šírenie je ťažšie zastaviť.
Vinár už nemá oporu v tradičnom kalendári postrekov – musí reagovať flexibilne a často robiť preventívne zásahy.
Ekonomické bremeno ochrany
Každý zásah niečo stojí. Chemická ochrana znamená pre vinohradníkov stovky až tisíce eur ročne na hektár. Pre menších pestovateľov je to obrovská záťaž.
Existujú ekologické alternatívy – biologické prípravky, podpora biodiverzity, menej agresívne postupy – ale aj tie sú finančne náročné a hlavne nie vždy stačia pri masívnom výskyte chorôb.
Pustáky – zdroj infekcie pre celé okolie
Najväčším problémom nie sú len klimatické zmeny, ale aj pustáky – vinohrady, ktoré boli opustené a nikto sa o ne nestará.
Neošetrené kry sa stávajú „líhňou“ chorôb. Peronospóra aj múčnatka tam prežívajú bez akéhokoľvek zásahu.
Vietor a dážď potom prenášajú infekciu do zdravých vinohradov.
Aj keď sa vinár stará, postrekuje a investuje, jeho úroda je ohrozená len preto, že pár metrov vedľa sa rozpadá zanedbaná vinica.
Pustáky sú teda nielen estetický problém krajiny, ale priamy zdroj nebezpečenstva, ktorý znižuje účinnosť práce poctivých pestovateľov.
Nová hrozba – zlaté žltnutie viniča
K tradičným chorobám sa pridáva aj najnovšia hrozba – zlaté žltnutie viniča (Flavescence dorée). Ide o karanténnu chorobu, ktorá sa šíri pomocou cikádok a je ešte nebezpečnejšia než peronospóra či múčnatka, pretože napáda samotnú vitalitu viniča. Rastlina postupne slabne, stráca schopnosť plodiť a v konečnom dôsledku hynie.
Táto choroba predstavuje obrovské riziko pre celé vinohradnícke oblasti Slovenska a jej šírenie je už potvrdené aj v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.
👉 O zlatom žltnutí viniča si môžete prečítať viac v samostatnom článku [tu].
Riziko straty celej úrody
Ak sa vinohrad nechráni, choroba ho dokáže zničiť úplne – vinár príde o ročnú prácu, investície aj príjem. V posledných rokoch zažili viacerí pestovatelia situáciu, keď im peronospóra či botrytída zobrali takmer celú úrodu v priebehu niekoľkých dní.
