Invázne rastliny – nenápadní nepriatelia vinohradov
Nie všetko, čo je zelené, je aj priateľom vinohradov. Okrem pustákov a zanedbaných plôch máme v krajine ďalšieho nebezpečného protivníka – invázne rastliny. Sú to druhy, ktoré do našej prírody nepatria, boli sem privezené z iných kontinentov, no u nás sa začali šíriť bez kontroly. A práve vo vinohradoch vedia napáchať veľké škody.
Krídlatka japonská sa v Modre udomácnila. Žiaľ.
Čo sú invázne rastliny
Invázne rastliny sú druhy, ktoré sa dokážu veľmi rýchlo šíriť a vytláčať pôvodné rastliny. Nemajú prirodzených nepriateľov, nič ich „nedrží na uzde“. Preto obsadia celú plochu, dusia všetko okolo a menia podmienky pôdy aj mikroklímy.
Najznámejšie invázne rastliny, ktoré ohrozujú naše vinohrady a pustáky:
Krídlatka japonská (Fallopia japonica) – extrémne agresívna, schopná preraziť asfalt aj betón.
Pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima) – rýchlo rastúci strom s jedovatými látkami v koreňoch, ktoré bránia rastu iných rastlín.
Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia) – burina, ktorá spôsobuje alergie a masívne sa šíri na opustených plochách.
Krídlatka japonská – zelený nepriateľ vinohradov
Krídlatka japonská patrí k najhorším inváznym rastlinám v Európe. Do Európy sa dostala v 19. storočí ako okrasná rastlina – dnes je nočnou morou hospodárov.
Rastie rýchlo a agresívne – dorastá do výšky 2–3 metre, v niektorých prípadoch aj viac.
Má neuveriteľne silný koreňový systém – pod zemou vytvára husté podzemky, ktoré sa šíria do okolia a dokážu preraziť asfalt, múriky či betón.
Ťažko sa likviduje – ak ostane v pôde kúsok koreňa dlhý len pár centimetrov, rastlina z neho znova vyrastie.
Vytláča všetko okolo – kde sa rozšíri krídlatka, tam iné rastliny nemajú šancu prežiť.
Vo vinohradoch je obzvlášť nebezpečná, pretože sa šíri z pustákov a zanedbaných okrajov parciel. Dokáže prerásť aj medzi viničom, oberať ho o živiny a vlhkosť a vytvárať neprehľadné húštiny, v ktorých sa darí škodcom aj zveri.
Prečo sú invázne rastliny hrozbou pre vinohrady
Konkurujú viniču – berú mu vodu a živiny.
Zhoršujú mikroklímu – vysoké porasty zadržiavajú vlhkosť a tým vytvárajú ideálne podmienky pre plesne a hubové choroby.
Sťažujú prácu – mechanizmy sa medzi nimi ťažko pohybujú, vinár musí investovať do drahých zásahov.
Šíria sa rýchlo – stačí malý pusták, a o pár rokov je celá lokalita zarastená.
Ako proti nim bojovať
Likvidácia inváznych rastlín je ťažká a zdĺhavá:
Mechanické odstraňovanie – treba opakovane kosiť a odstraňovať porasty, no najmä kryžatka sa vždy vracia.
Chemické zásahy – herbicídy pomáhajú, ale musia sa aplikovať opatrne, aby nepoškodili vinič.
Sústredený prístup – ak jeden vinohradník bude bojovať, ale sused pustí svoju parcelu, boj je prehratý. Len kolektívna akcia má šancu.
Pustáky – živná pôda pre invázne rastliny
Práve pustáky sú miestom, kde invázne rastliny nachádzajú ideálne podmienky. Tam, kde sa človek nestará, prevládne agresívna zeleň, ktorá sa odtiaľ šíri do okolia. Preto boj proti pustákom nie je len o estetike – je to aj o obrane vinohradov pred inváziou cudzích rastlín.
